Zrušme olympiádu.

Autor: Michaela Hustá | 23.8.2016 o 19:05 | Karma článku: 5,52 | Prečítané:  135x

Na obede sa kolegovia bavili o výkonoch našich športovcov na Olympiáde v Riu ( väčšinou pochvalne ). Keď sa chcela do diskusie zapojiť aj kolegyňa, zahriakli ju s poznámkou, že čo vy baby viete o športe?  

Kolegyňa sa urazila, ja však nie, lebo s podobnými poznámkami typu "čo vy baby viete o autách a podobne" sa stretávam dosť často, takže som voči nim imúnna.  Vzhľadom k tomu, že posledných 20 rokov ( až na niekoľkomesačnú prestávku, keď som si "odskočila" do telekomunikácií ) pracujem pre automobilový priemysel, tak niečo o autách predsa len viem, ale teraz som sa sama nad sebou vážne zamyslela. Čo ja  vlastne viem o športe?  Nedokážem vymenovať všetkých trénerov a kapitánov medzinárodných aj slovenských tímov, ani  si nepamätám, v ktorom roku a v ktorej minúte strelil XY víťazný gól z penalty. To skutočne neviem.  Nerozumiem sa ani baseballu, americkému futbalu a anglickému kriketu, lebo tie neboli v časoch socializmu, keď som študovala, na Slovensku príliš populárne a zrejme si už túto medzeru vo vzdelaní ani nedoplním. Moji rodičia a telocvikár na škole však trvali na všeobecnom prehľade aj v oblasti športu, takže viem plávať, bicyklovať, lyžovať, korčuľovať, veslovať, jazdiť na koni, ovládam pravidlá basketbalu, volejbalu, futbalu. Priebežne sledujem v televízii športové správy a registrujem výborné výsledky slovenských športovcov na majstrovstvách a teším sa z nich rovnako ako z úspechov mojej malej netere, ktorá hrá hádzanú za Iuventu Michalovce. Poznám ( z televízie ) najlepších bežcov, lyžiarov, tenistov... Takže som sa rozhodla, že by to malo stačiť na to, aby som mohla vyjadriť svoj názor v jedálni pri obede. A aj som ho vyjadrila. Povedala som, že olympiádu by mali zrušiť. Mali ste vidieť tie pohľady. Zrejme len úcta k mojim šedinám ( úspešne skrytým pod farbou nemenovanej značky známej kozmetickej firmy:) ) zabránila mojim kolegom, aby si významne neťukali po čele a neukazovali, že mám o koliesko navyše. Ale ja si to vážne myslím.  V staroveku mali olympijské hry okrem národného zjednotenia kmeňov a osláv boha Dia aj ďalšiu funkciu, a to, že bol počas nich vyhlásený, zabezpečený, zmluvne podpísaný ale najmä dodržiavaný všeobecný mier. Ak boli v Grécku rozbroje, hry sa nekonali. A ako je to dnes? Z OH si nielenže nič nerobia teroristi, ani povstalci kdesi v púšti alebo v horách na konci sveta, ale ani vlády veľkých štátov. O disciplíne jednotlivých účastníkov olympiády či drogových aférach ani nehovorím. V starovekom Grécku  síce neexistovali médiá, predsa len sa však do dnešných čias zachovala správa filozofa Epiktéta o správaní sa a disciplíne  účastníka OH zo začiatku nášho letopočtu: „Chceš zvíťaziť na olympijských hrách? Vie boh, že aj ja, lebo je to čestné. Najprv si ale uvedom, čo tomu predchádza i čo za tým nasleduje, a až potom sa daj do práce. Musíš byť na seba tvrdý, jesť podľa prísnych predpisov, zdržiavať sa sladkostí, cvičiť aj proti svojej vôli v určitú hodinu, v horúčave, v mraze, nesmieš piť studenú vodu ani víno, kedy sa ti zachce...... takto nejako pokračuje citát z jeho Rukoväte.

Ako sa s tým stotožňuje morálka francúzskeho tenistu, ktorého pošle výbor z OH v tichosti domov, aby im nerobil hanbu? Nijako. Ako súvisí so športovým duchom správanie amerických plavcov, ktorí demolujú zariadenie čerpacej stanice? ( Ja viem, teraz si poviete, však v starovekom Grécku benzínky neboli :) A čo brazílska športovkyňa, ktorá vyhodí z izby spolubývajúcu  a posledné miesto svojho tímu okomentuje slovami no a čo, všetci robíme chyby?

Bohužiaľ sme si už zvykli na podvody, klamstvá a korupciu v politike, biznise, súdnictve, zdravotníctve.... Netvrdím, že šport zostal stranou všetkých afér, ale keď niekomu dokázali faul, tak aspoň dostal žltú alebo červenú kartu, dištanc.

Zrušme olympiádu, až kým nebude všetko tak, ako má v športe byť: tvrdé, ale čestné. Utópia? Určite. Dnes nie sú olympijské hry ako vo svojich začiatkoch o športe a o politike ale v prvom rade o veľkom biznise a až potom o športe. A to teraz nehovorím o 92-ročnom starčekovi, ktorý keď sa dopočul, že budú OH v Brazílii tak nakúpil pozemky v Riu a dnes je z neho milionár. Hovorím o miliardách, ktoré súvisia s turistickým ruchom a ešte vyšších sumách, ktoré vyplývajú z usporiadania akcie takéhoto významu.

Vráťme olympiáde miesto, ktoré jej právom patrí. Na Olymp, teda najvyšší vrchol ( vtedy známeho sveta ). A bez horkej príchute. Veď práca síce vraj tiež šľachtí, predsa len však tou najušľachtilejšou ľudskou činnosťou zostáva šport.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

KULTÚRA

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

Pred 70 rokmi si vypočili nacistický lídri rozsudok v najsledovanejšom procese v dejinách.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?


Už ste čítali?