Kolegyňa sa urazila, ja však nie, lebo s podobnými poznámkami typu "čo vy baby viete o autách a podobne" sa stretávam dosť často, takže som voči nim imúnna. Vzhľadom k tomu, že posledných 20 rokov ( až na niekoľkomesačnú prestávku, keď som si "odskočila" do telekomunikácií ) pracujem pre automobilový priemysel, tak niečo o autách predsa len viem, ale teraz som sa sama nad sebou vážne zamyslela. Čo ja vlastne viem o športe? Nedokážem vymenovať všetkých trénerov a kapitánov medzinárodných aj slovenských tímov, ani si nepamätám, v ktorom roku a v ktorej minúte strelil XY víťazný gól z penalty. To skutočne neviem. Nerozumiem sa ani baseballu, americkému futbalu a anglickému kriketu, lebo tie neboli v časoch socializmu, keď som študovala, na Slovensku príliš populárne a zrejme si už túto medzeru vo vzdelaní ani nedoplním. Moji rodičia a telocvikár na škole však trvali na všeobecnom prehľade aj v oblasti športu, takže viem plávať, bicyklovať, lyžovať, korčuľovať, veslovať, jazdiť na koni, ovládam pravidlá basketbalu, volejbalu, futbalu. Priebežne sledujem v televízii športové správy a registrujem výborné výsledky slovenských športovcov na majstrovstvách a teším sa z nich rovnako ako z úspechov mojej malej netere, ktorá hrá hádzanú za Iuventu Michalovce. Poznám ( z televízie ) najlepších bežcov, lyžiarov, tenistov... Takže som sa rozhodla, že by to malo stačiť na to, aby som mohla vyjadriť svoj názor v jedálni pri obede. A aj som ho vyjadrila. Povedala som, že olympiádu by mali zrušiť. Mali ste vidieť tie pohľady. Zrejme len úcta k mojim šedinám ( úspešne skrytým pod farbou nemenovanej značky známej kozmetickej firmy:) ) zabránila mojim kolegom, aby si významne neťukali po čele a neukazovali, že mám o koliesko navyše. Ale ja si to vážne myslím. V staroveku mali olympijské hry okrem národného zjednotenia kmeňov a osláv boha Dia aj ďalšiu funkciu, a to, že bol počas nich vyhlásený, zabezpečený, zmluvne podpísaný ale najmä dodržiavaný všeobecný mier. Ak boli v Grécku rozbroje, hry sa nekonali. A ako je to dnes? Z OH si nielenže nič nerobia teroristi, ani povstalci kdesi v púšti alebo v horách na konci sveta, ale ani vlády veľkých štátov. O disciplíne jednotlivých účastníkov olympiády či drogových aférach ani nehovorím. V starovekom Grécku síce neexistovali médiá, predsa len sa však do dnešných čias zachovala správa filozofa Epiktéta o správaní sa a disciplíne účastníka OH zo začiatku nášho letopočtu: „Chceš zvíťaziť na olympijských hrách? Vie boh, že aj ja, lebo je to čestné. Najprv si ale uvedom, čo tomu predchádza i čo za tým nasleduje, a až potom sa daj do práce. Musíš byť na seba tvrdý, jesť podľa prísnych predpisov, zdržiavať sa sladkostí, cvičiť aj proti svojej vôli v určitú hodinu, v horúčave, v mraze, nesmieš piť studenú vodu ani víno, kedy sa ti zachce...... takto nejako pokračuje citát z jeho Rukoväte.
Ako sa s tým stotožňuje morálka francúzskeho tenistu, ktorého pošle výbor z OH v tichosti domov, aby im nerobil hanbu? Nijako. Ako súvisí so športovým duchom správanie amerických plavcov, ktorí demolujú zariadenie čerpacej stanice? ( Ja viem, teraz si poviete, však v starovekom Grécku benzínky neboli :) A čo brazílska športovkyňa, ktorá vyhodí z izby spolubývajúcu a posledné miesto svojho tímu okomentuje slovami no a čo, všetci robíme chyby?
Bohužiaľ sme si už zvykli na podvody, klamstvá a korupciu v politike, biznise, súdnictve, zdravotníctve.... Netvrdím, že šport zostal stranou všetkých afér, ale keď niekomu dokázali faul, tak aspoň dostal žltú alebo červenú kartu, dištanc.
Zrušme olympiádu, až kým nebude všetko tak, ako má v športe byť: tvrdé, ale čestné. Utópia? Určite. Dnes nie sú olympijské hry ako vo svojich začiatkoch o športe a o politike ale v prvom rade o veľkom biznise a až potom o športe. A to teraz nehovorím o 92-ročnom starčekovi, ktorý keď sa dopočul, že budú OH v Brazílii tak nakúpil pozemky v Riu a dnes je z neho milionár. Hovorím o miliardách, ktoré súvisia s turistickým ruchom a ešte vyšších sumách, ktoré vyplývajú z usporiadania akcie takéhoto významu.
Vráťme olympiáde miesto, ktoré jej právom patrí. Na Olymp, teda najvyšší vrchol ( vtedy známeho sveta ). A bez horkej príchute. Veď práca síce vraj tiež šľachtí, predsa len však tou najušľachtilejšou ľudskou činnosťou zostáva šport.