Nesúhlasím, pán Soukup!

Autor: Michaela Hustá | 21.7.2020 o 15:12 | Karma článku: 4,34 | Prečítané:  124x

Keď potrebujem večer vypnúť mozog, zapínam televíziu a prepínam rôzne programy. Občas, okrem iných, aj českú televíznu stanicu Barrandov s reláciou Jaromíra Soukupa.

Niektoré jeho satirické komentáre považujem za vtipné, iné za menej vydarené, ale včera vyhlásil verejne niečo, čo mi absolútne "nesedí" a keďže netuším, ako by mal človek oponovať televíznym vyhláseniam, píšem tento blog.

Keďže žijem a pracujem na Slovensku, tak mi je vo všeobecnosti politika v druhých krajinách, či už v Česku, Číne, Bielorusku alebo iných krajinách skôr ľahostajná, držím sa hesla, že každá krajina má takú vládu, akú si zaslúži. Platí samozrejme len do tých čias, kým nám daná krajina prinajmenšom nevyhlási sankcie, lebo priznám sa, dobré české pivo a filmové komédie by mi dosť chýbali.

Pán Soukup vo svojej show kritizoval českú vládu za to, že podporuje podnikateľov a firmy a prepláca mzdy ich zamestnancov. A že by podniky ľudí, pre ktorých v súčasnej dobe nemajú prácu, mali prepustiť a poslať na úrady práce, kde by sa rekvalifikovali na profesie, ktoré sú dnes potrebné a žiadané a to je to jediné správne riešenie.

Nesúhlasím, pán Soukup!

Vládu kritizovať treba, hoci už len z toho dôvodu, aby v parlamente náhodou nepospali na vavrínoch, ale určite nie kvôli tomuto opatreniu. Môžeme polemizovať o spôsobe, o výške príspevkov, ale princíp je určite správny. A nielen preto, že to robíme aj u nás na Slovensku.

Pracujem vo výrobnom podniku, ktorý sme vybudovali, a neustále ho zlepšujeme, aby bol v top stave už 12 rokov a bez ľudí, najmä dobrých odborníkov, to jednoducho nejde. Myslím, že to bol práve váš krajan, p. Baťa, ktorý vyhlásil, že najprv je potrebné vybudovať ľudí a tí potom vybudujú podnik, alebo nejako podobne. Zažili sme ekonomickú krízu, teraz tu máme pandémiu a v budúcnosti príde možno niečo iné, o čom dnes ešte nevieme, ale bez dobrých ľudí to jednoducho nikdy fungovať nebude. Firma, to nie je výrobná hala,  open office, ani vysokozdvižný vozík. Firma to je údržbár, skladník, robotník, upratovačka a áno - aj IT-čkár, ekonómka, riaditeľ. Jeden bez druhého nemôže dobre fungovať, aspoň nie dlhodobo. Veď každému z nás je jasné, že ak by upratovačka neupratala, o chvíľu by sme sa vo firme brodili po kolená v odpadkoch. Takže keď mám teraz prácu len pre polovicu mančaftu, mám poslať desať skladníkov a polovicu údržby na úrad práce, aby ich tam preškolili na zdravotné sestričky, alebo ako si to vlastne predstavujete? Alebo sa bavíme o plánovačoch výroby, ktorých potrebujete školiť aspoň rok a pol, kým sa z nich stanú dobrí odborníci? Keď mi úrad práce zrekvalifikuje robotníkov na učiteľky v materských školách, ktoré síce tiež potrebujeme, kde potom opäť vezmem robotníkov, až mi objednávky opäť stúpnu na 80% pôvodných, nedajbože na pôvodný objem spred pandémie? Budem potom opäť ľudí najprv zháňať, opäť školiť a aj mesiac potrvá, kým sa poriadne zaučia. Je to samozrejme individuálna záležitosť jednotlivých podnikov, ako sa k tomu postavia, avšak každý rozumný podnikateľ určite využije všetky zákonné nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane kurzarbeitu, flexikonta alebo štátneho príspevku.

No a tu bola vlastne vaša  veľká obava o to, aby vláda nevyplácala peniaze ľuďom, ktorí " nič nerobia." Nemusíte sa báť. Oni pracujú, priebežne sa striedajú, aby bol každý v práci v mesiaci aspoň nejaký ten týždeň a ani ich nadriadení to nemusia kontrolovať, oni sa kontrolujú sami medzi sebou, aby nikto nebol čo i len o jeden deň v práci viac, ako druhý. V ideálnom prípade sa ľudia školia priamo vo firme, či už na pracovné nariadenia, alebo procesy, napríklad vo firme Toyota sa zamestnanci školili aj tri mesiace v kuse, keď nemali prácu, to len tak na okraj, keď ako tvrdíte, že nikde okrem Česka nič také možné nie je.

Ach áno, tie príspevky štátu podnikateľom, vráťme sa k nim. Zrejme lepší ekonómovia ako Vy alebo ja si zrátali, že je úplne jedno, či peniaze pôjdu z ľavého alebo pravého vrecka. Na Slovensku vypláca úrad práce príspevok v nezamestnanosti 50 % z platu. Príspevky štátu jednotlivým podnikom na mzdy nie sú z ďaleka v takej výške, nehovoriac o tom, že nie všetky firmy majú na príspevok nárok. Rekvalifikácie na úradoch práce neobsiahnu všetkých nezamestnaných, kde by sme odrazu aj vzali toľko naslovovzatých odborníkov, ktorí by rekvalifikovali. Skončilo by to akorát tým, že by sa na tom dobre nabalili ďalšie firmy a úspech by bol v najlepšom prípade diskutabilný. Takže toľko k peniazom štátu na príspevky firmám. A to ešte nerátam ďalšie následné výdavky, ktoré by tým pádom štátu vznikli. Napríklad na zdravotníctvo, keďže podľa viacerých psychologických štúdií vzniká pri strate zamestnania stres, ktorý je porovnateľný so stresom pri rozvode či dokonca úmrtí blízkej osoby. A stres je, aspoň podľa súčasných lekárskych poznatkov, spúšťačom mnohých chorôb.

Takže teraz, keď sme si to už vyjasnili:) pán Soukup, pôjdeme každý opäť svojou cestou a budeme robiť to, čo vieme a čo nám ide najlepšie. Ja do našej firmy postarať sa o našich ľudí a Vy do svojej televízie začleniac sa týmto medzi politikov, ktorí hovoria o veciach, o ktorých nemajú ani šajn. Želám pekný deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

O Kiskových pohrobkoch

Za ľudí nepotrebuje len vymeniť lídra, ale urobiť zásadný prelom.


Už ste čítali?